Vedeli ste, že porcelán v minulosti volali „bielym zlatom“? V dnešnej dobe je porcelán bežnou vecou v každej domácnosti, ale v 15. storočí sa len snažili napodobniť či priblížiť porcelánu dovezenému z Číny. Číňania si svoju receptúru na porcelánovú hlinu dobre strážili. A tak Európania museli technológiu vymyslieť sami.
V Číne porcelán vznikol za dynastie T´ang (618-907 n.l.). Samozrejme sa vyvíjal a podobný dnešnému modernému vznikol porcelán až zhruba o 700 rokov neskôr za dynastie Yuan. V tejto dobe v Európe porcelán nepoznali a tu sa vyrábala keramika.
Veľký ošiaľ za porcelánom nastal v roku 1209, keď ho známy cestovateľ Marco Polo zo svojej výpravy z ďalekého Východu doviezol do Talianska. Vyššia spoločnosť bola uchvátená prepracovanosťou, jemnosťou a originalitou vzorov. Až zrazu dopyt prevyšoval ponuku. Každý chcel vlastniť takýto originálny a luxusný kúsok. Problém bol aj v tom, že veľmi dlho trvalo, kým ďalší porcelán z Číny doviezli. Každý kúsok sa doslova vážil zlatom. A tak vznikol názov pre porcelán „biele zlato“. Popri tomto názve ho volali aj „čína“, keďže bol vtedy dovážaný len z Číny.
Od prepuknutia honby za bielym zlatom sa hrnčiari všemožne snažili porcelán vyrobiť. Ale stále to bola len napodobenina a nevedeli dosiahnuť kvalitu čínskeho porcelánu. Až v roku 1708 uspeli dvaja Nemci Ehrenfried Walter von Tschimhaus a Johnana Friedrich Bottger, keď zmiešali v správnom pomere kaolín, alabaster a kremičitý piesok. Svoje tajomstvo sa snažili strážiť. No žiaľ tajomnú receptúru dokázali ustrážiť len 10 rokov. A odvtedy sa fabriky na porcelán rozrástli po celej Európe.
Konkurencia medzi fabrikami bola neúprosná. Pretekali medzi sebou, kto vyrobí porcelán ešte jemnejší a prehliadanejší – ktorý by bol porovnateľný porcelánu z Číny. Pretože porcelán v Európe bol stále o niečo tvrdší oproti tomu čínskemu.
Až v 2. polovici 18. storočia sa to podarilo Angličanovi Thomasovi Freyimu. Jeho fabrika bola postavená neďaleko farmy s dobytkom. Do zmesi pridal kostný popol z dobytka. Vytvoril tak jemný porcelán porovnateľný čínskemu. Žiaľ, nevedel ho presadiť na trhu.
Technológiu výroby kostného porcelánu nakoniec vylepšil Josiah Spode a zahájil jeho veľkovýrobu. Práve Josiah Spode zožal veľký úspech. Po jeho smrti výrobu prevzal jeho syn, ktorý bol skvelým podnikateľom. Na začiatku 19. stor. boli fabriky s porcelánom po celom Anglicku. Tento porcelán sa 200 rokov vyrábal len v Anglicku a preto ho aj nazývali „anglickým porcelánom“.
Až v polovici 20. stor. kostný porcelán začali vyrábať v Japonsku a neskôr v Amerike. V súčasnosti sa kostný porcelán vyrába v Anglicku, Nemecku, Amerike, v Japonku a v niektorých ďalších ázijských krajinách. V ostatných krajinách sa vyrába klasický porcelán.
A nakoniec malá zaujímavosť. Práve anglická značka Spode vám vyrobí sošku z porcelánu, kde do zmesi zamiešajú popol vášho blízkeho zosnulého. A tak môžete mať na neho večnú pamiatku.